Alexander Zass – cirkusový silák, ktorý zodvihol koňa

Príbehy starých siláckych legiend o ich neskutočných silových výkonoch vyznievajú často neuveriteľne. Tí muži údajne ohýbali železné tyče, v zuboch nosili enormne ťažké bremená, rukami do dreva vbíjali klince. Alexander Zass na pleciach uniesol koňa a často bojoval s levmi. Počas môjho záujmového štúdia týchto silákov som dospel k názoru, že mali omnoho viac mentálnej sily ako majú muži dnes. Často nás totiž od vyšších výkonov delí psychika. Ani len netušíme, čoho všetkého sú naše telá schopné. No my dopredu vieme, že to či ono je nemožné. Silácke legendy dôb minulých mali na očiach akoby pomyselné klapky. Nevideli prekážky, neuvedomovali si riziká. Išli húževnato za svojimi cieľmi a nakoniec dokázali to, čo si zaumienili. Taký bol aj cirkusový silák, Rus Alexander Ivanovich Zass.

Alexander Ivanovich Zass sa narodil vo Vilniuse v Lytve roku 1888 do rodiny troch bratov a dvoch sestier. Jeho otec bol od prírody veľmi silný, zrejme preto že ťažko pracoval na statku. Mladý Alexander mal preto k manuálnej práci blízko. Vlastnili statky a Alexander mával služby, kde dohliadal na pastviny so stovkami pasúcich sa koní a kráv. Sám dostal v mladosti od otca vlastného koňa na ktorom jazdil. Okrem toho veľmi rád posilňoval, liezol po stromoch a skúšal rôzne gymnastické a akrobatické kúsky. Vtedy ešte ani netušil, že sa z neho stane cirkusový silák považovaný za najsilnejšieho muža sveta.

V mladosti mal možnosť vidieť rôzne silácke kúsky v cirkusoch. Veľmi ho to nadchlo a silákmi sa inšpiroval. Doma sa snažil posilňovať a dvíhať rôzne ťažké predmety. Okrem manuálnej práce spojenej so starostlivosťou o zvieratá si vymýšľal rôzne vlastné silové cviky. Dvíhal napríklad veľmi ťažkú drevenú vaňu – teda aspoň sa o to pokúšal.

Ako mladému sa mu nakoniec podarilo dostať do cirkusu, kde mohol predvádzať svoje silové kúsky. Získal tu však aj skúsenosti so zápasením, gymnastikou a taktiež akrobatickou jazdou na koni. S cirkusom cestoval po celom svete a veľmi rád sa vracal do Anglicka. V roku 1924 sa tu nakoniec aj usadil. V cirkuse si tento silák vyslúžil prezývku „The Great Samson“.

Prvá svetová vojna – cirkusový silák vo vojnovom zajatí

Keď začala prvá svetová vojna, Alexander Zass dostal povolávací rozkaz. Nakoľko to ovládal s koňmi, zaradili ho do jazdeckej jednotky v Rakúsku. Celkom štyri krát ho uväznili v zajateckých táboroch no on bol vynaliezavý a vždy sa mu podarilo uniknúť. Údajne ohýbal železné mreže trhal reťaze, takže s ním dozorcovia mali veľmi veľa práce.

Po vojne sa opäť vrátil k cirkusu a cestoval s ním prakticky po celom svete.

Podľa slov historikov nebol Alexander Zass žiaden veľký obor. Merial okolo 165 centimetrov a vážil približne 72-75 kg. Bol útly no nakoľko zvykol posilňovať hlavne izometrické cvičenia disponoval slušným svalovým rozvojom. V posilňovaní svalov mu bola nápomocná kniha Eugena Sandowa, ktorú našiel kdesi na povale.

Cesta k Alexandrovej nadľudskej sile

Cirkusový silák Alexander Zass nebol vzpierač no predvádzal majstrovské silové kúsky ako ohýbanie surového železa, trhanie reťazí, podopieranie masívnych závaží vlastným telom alebo dokonca dvíhanie bremien v zuboch. Keď mu údajne zubár chcel vytrhnúť zub, trápil sa vyše hodiny. Koreň zubu mal totiž vytočený smerom dovnútra. Ťažko povedať či sa zuby prispôsobili záťaži alebo to bolo dielo genetiky.

Zass tvrdil, že veľkosť svalov nemá absolútne žiaden vplyv na telesnú silu. Rovnako ako veľké brucho nemá nič s lepšou funkciou trávenia. Preto posilňoval predovšetkým vnútorné svaly, ktoré nie je vidieť. Práve silné šľachy sú zodpovedné za tie ohromné silové výkony.

Počas svojej siláckej kariéry Alexander Zass nemal možnosť zakúpiť si činky alebo akékoľvek iné posilňovacie vybavenie. Vystačiť si musel s kameňmi alebo kmeňmi stromov. Svoje prvé činky si vytvoril z kameňov, do ktorých vysekal otvory a vložil medzi ne oceľovú tyč.

Zameriaval sa na silu prstov a úchopu. Zistil, že práve toto je kľúčové v jeho zlepšovaní. Silu prstov často trénoval ohýbaním čerstvých zelených vetvičiek stromov. Cvičil stovky opakovaní až kým jeho prsty nezosilneli. Okrem toho skúšal dvíhať zo zeme kamene iba prstami a prenášať ich na určitú vzdialenosť. Tento cirkusový silák skrátka vedel, na čom má popracovať a v čom tkvie tajomstvo sily.

Izometrické cvičenia – základ rozvoja sily

Alexander Zass bol veľkým zástancom izometrických cvičení. Tie predstavovali vzdorovanie ťažkým, nehybným predmetom. Silu, ktorú Zass nadobudol týmto spôsobom cvičenia využíval aj v zápasení. Tu si borci merajú svoje sily vzájomným izometrickým držaním a pretláčaním. Ak telo nútime dlhodobo odolávať určitému odporu, jednoducho sa musí adaptovať.

Cirkusový silák Alexander Zass napísal v roku 1926 autobiografiu, ktorá je v tlači dodnes. Pokračoval vo svojich cestách po svete a predvádzaní silových kúskov.

Po druhej svetovej vojne pracoval ako cvičiteľ zvierat v cirkusoch. So zvieratami to vedel veľmi dobre, pretože sa nebál žiadneho zvieraťa, dokonca ani dravého akými boli levy. Podľa historky raz levy napadli svojho cvičiteľa v klietke. Vbehol k ním do klietky a upreným pohľadom levy upokojil. Vyžarovala z neho akási sebaistota a aura alfa samca. Zrejme preto ho zvieratá rešpektovali.

Naďalej až do staroby predvádzal svoje kaskadérske kúsky. V roku 1954 sa objavil v televíznom programe televízie BBC, kde s ľahkosťou ohýbal železné prúty počas udiveného komentovania televízneho moderátora.

Alexander Zass je pochovaný na cintoríne svätého Petra a Pavla v Essexe. V roku 2008 mu v ruskom Orenburgu postavili pri stom výročí prvého cirkusového vystúpenia sochu. Česť tvojej pamiatke Alexander, naučil si nás toho veľa. Tvoje silové metódy využívajú borci aj dnes. Myšlienky že veľkosť svalov nezohráva v rozvoji sily žiadnu úlohu alebo že sila šliach je nadradené sile svalovej by mali byť vytesané do kameňa.