Sú ľudia, ktorí dostávajú zbytočne priveľa pozornosti. Aj napriek tomu že nič prevratné nedokázali, ľudia respektíve médiá ich velebia. Vďaka tejto priazni si tak môžu žiť ako králi. Naproti tomu máme obrovské množstvo talentov o ktorých možno ani nevieme. Nedostávajú žiadnu podporu, nemajú výhody, nie sú medializovaní. Takým je aj slávny český rodák Gustav Frištenský. Ten sa preslávil skutočne po celom svete. Ako vynikajúci zápasník ktorý takmer nikdy neprehral a tiež ako vzpierač a silák. Napriek rekordnému množstvu víťazstiev a ocenení to tento muž v živote nemal jednoduché. Skoro celý majetok mu zhabali a takmer sa z neho stal bezdomovec. Takto krásne si vieme uctiť skutočné osobnosti. Čítaj článok Nezlomný bojovník Gustav Frištenský.
Zrod mladého velikána
Gustav Frištenský sa narodil 10. mája 1879 v Dedine s názvom Kamhájek vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Jeho rodičia Katerina a Alois mali dokopy 6 detí. Dve dcéry – Pavlínu a Annu a štyroch synov – Gustava, Karla, Josefa a Františka. On bol prvorodený syn a tak musel otcovi často pomáhať s hospodárstvom.
Už v útlom veku bol preto zvyknutý pracovať ťažko. Vstával skoro ráno aby pomáhal na poli a prenášal ťažké vrecia so zrnom. Bol veľmi šikovný a zdatný. Otec do neho vkladal všetky svoje nádeje a tak sa veľmi skoro osamostatnil. Skrátka dalo sa na neho spoľahnúť a rodičia na neho mohli byť právom hrdí. Kto by to bol vtedy povedal že sa z Gustava stane nezlomný bojovník a neprekonateľný zápasník?
Ako 14 ročný dokončil povinnú školskú dochádzku a jeho rodina spolu s babičkou zasadli na rodinnú poradu. Čo bude s mladým Gustavom ďalej? Nakoniec sa rodina rozhodla. Budeš pracovať poctivo ako kováč. A tak Gustav nastúpil do Kolína k miestnemu majstrovi aby sa vyučil poctivému remeslu.
Mladý Gustav bol silný a nesmierne šikovný. Zrejme to majstrovi prekážalo a tak trochu žiarlil. Požiadal ho preto aby mu podal podkovu, ktorá bola zavesená na stene. Podkova bola veľmi horúca lenže to Gustav nevedel pretože už nebola rozpálená a červená. Takto si privodil ťažké popáleniny z ktorých sa musel liečiť dva mesiace.
Kým sa mladý Gustav Frištenský liečil znova zasadla rodinná rada. Tá rozhodla že sa Gustav k majstrovi kováčovi viac nevráti. Mali za to, že povolanie mäsiar je taktiež veľmi výnosné a tak bolo rozhodnuté.
Gustav vycestoval za štúdiom do Brna, kde sa ubytoval u svojho strýka. Ten s ním chodil posilňovať do miestneho klubu a zoznamuje ho aj so zápasníkmi klubu Sokol Tyrš.
Ako sa Gustav zoznámil s činkami
Gustav už v tak mladom veku vynikal v silových výkonoch. Aj starší atléti z klubu jeho výkony obdivovali .Nikto nemal veľký záujem si s ním rovnať sily. Strýko mu odporučil miestny atletický klub Hellas. V roku 1899 sa Gustav stal členom tohto klubu a začína sa jeho tréningová cesta.
Vzpieranie a zápasenie ho nesmierne baví. Celý týždeň od pondelka do soboty chodí do práce. Po večeroch trénuje v klube a takmer každú nedeľu súťaží. V roku 1903 sa ako prvý Čech v histórii stáva Majstrom Európy v Grécko-Rímskom zápasení.
Gustav toto všetko robil s veľkou láskou a zanietením. Svoje cesty si financoval z vlastného vrecka. Všetci ho poznali ako vrúcneho a charizmatického človeka.
Tŕnistá cesta mladého bojovníka
Po návrate zo šampionátu Gustav s údivom zistil, že jeho miesto u mäsiara bolo obsadené. Nie každý bol stotožnený s jeho zápasníckymi ambíciami. Ľudia to v tom čase považovali za niečo neslušné. Mysleli si, mlátiš sa ako taký výtržník. Gustav to mal veľmi zložité. V tom čase bol v Brne veľký problém nájsť si novú prácu. Naďalej však tvrdo a poctivo trénoval. Gustav Frištenský bol skrátka nezlomný bojovník.
V tom čase meral 186 centimetrov a vážil 94 kilogramov. Poviete si nič extra. Gustav oproti svojim vzpieračským a zápasníckym konkurentom skutočne pôsobil veľmi útlo. Keď však zhodil svoj odev všetci mohli obdivovať jeho vypracované svaly. Genetiku tento človek nezaprel. Štvorica bratov Frištenských zo svojho genetického potenciálu profitovala. Všetci sa stali zápasníkmi.
Ako predloha Gustav často pózoval pre rôznych umelcov ktorí ho maľovali.
Čo bude s Gustavom ďalej?
Mladý Gustav veľmi váhal a premýšľal čo bude robiť ďalej. Trénovať ho napĺňalo ale čo z toho keď sa tým nemohol uživiť? Preto sa rozhodol že sa pridá k profesionálom. V roku 1904 už začína zápasiť ako profesionál. Započalo sa jeho turné po celom svete.
Prešiel si Rusko kde sa zoznámil s Hackenschmidtom. Precestuje celú Európu až sa dostane do Ameriky. Tam sa musí naučiť americkým pravidlám zápasenia. V priebehu svojho života absolvoval cez 2000 amatérskych zápasov z ktorých ani jeden neprehral. Ako profesionál ich absolvoval celkom 8000! Aj tu však býval porazený iba výnimočne.
Gustav sa ešte pred celosvetovým turné po zápase v Litovli v roku 1906 zoznámi s dcérou majiteľa Litovelského pivovaru Miroslavou Ellederovou. Tá mu po víťaznom zápase odovzdáva kyticu a stáva sa jeho obdivovateľkou. Nenechá si ujsť jediné jeho vystúpenie a nakoniec sa dávajú dokopy. V roku 1908 majú svadbu.
Celoživotná osudová láska Gustava Frištenského
Mladá vtedy 20 ročná Miroslava Frištenská je trochu ustráchaná. Do sveta sa jej od rodiny veľmi nechce no čo by pre svojho milovaného manžela nespravila? Nakoniec spolu cestujú 6 týždňov loďou do Ameriky a sama svojho manžela ako zápasníka uvádza v českom kroji. Spieva Moravské a Slovácke pesničky a spolu s manželom sa v Amerike stávajú veľmi populárni.
V Amerike si Gustav privyrábal siláckymi vystúpeniami v cirkusoch. New York ho už veľmi dobre pozná a Gustav zistil že tam má početnú rodinu. V roku 1929 sa z Gustava Frištenského stáva po víťazstve v Pražskej Lucerne prvý profesionálny majster Európy.
Spolu s Miroslavou Gustav prežil štyridsať rokov. Najskôr spolu žili v správnej budove Litovelského pivovaru. Potom sa presťahovali do vilky na nábreží. Mali tam krásne prostredie pre život s veľkou záhradou plnou stromov.
V obci Lužice si Gustav prenajal statok. Spolu s bratom tu pracovali a neskôr zamestnávali aj svojich zamestnancov. Tým začali stavať obytné domy takže boli s bratom veľmi známi a uznávaní. Dokonca miestnym deťom postavili škôlku a neskôr aj školu.
Druhá svetová vojna
V roku 1938 boli Lužice pripojené k Sudetom a tak tam Gustav nemal prakticky žiaden prístup. Gustav niesol veľmi ťažko že prišiel o svoj statok do ktorého vkladal všetky svoje tvrdo zarobené peniaze.
Zatiaľ čo ostatných mužov vrátane jeho bratov začiatkom Prvej svetovej vojny rad za radom povolávali do zbrane, Gustava nie. Kvôli srdcovej nedostatočnosti ho zaradili iba ako vojaka bez zbrane v zálohe.
V druhej svetovej vojne však bola vláda nútená povolávať aj mužov v zálohe. Komisia ho z veľkej pravdepodobnosti vďaka sympatiám uznala neschopným boja. Lekár ktorý bol mimochodom rodinným príslušníkom z manželkinej strany do správy napísal, že ako zápasník nadobudol zranenie kolena a tak nemôže bojovať. Samozrejme Gustav bol viac než schopný boja no nebola by škoda takého velikána?
Gustav bol veľký odbojár a bojovník za demokraciu. Finančne podporoval odbojovú činnosť za čo bol zatknutý a vypočúvaný. Nebyť úplatkov bol by umiestnený do koncentračného tábora. Po skončení vojny bol vyznamenaný ocenením za zásluhy a z vlastného vrecka prispel nemalou sumou na obnovu vypálenej dediny Javoričko.
Celoživotný boj
Na takého velikána ktorý sa preslávil po celom svete to v živote naozaj nemal jednoduché. Nacisti mu vypálili statok a druhý krát mu ho vydrancovali sovieti. Jeho to však nezlomilo a preto pôsobil v odboji.
Na nacistov mal veľmi ťažké srdce. Po svojich cestách investovali spolu s bratom ťažko zarobené peniaze do svojho hospodárstva. Toto celé mu však nacisti zničili. Veľmi súcitil s obeťami ktoré skončili rovnako. Často im preto finančne vypomáhal. Snažil sa pomáhať slabším a neznášal keď sa niekto vyvyšuje.
Neskôr bol Gustav poslaný Gestapom do väzby a vypočúvaný. Sám si pripravil dokonalú obhajobu no ani tá mu nepomohla- Dokonca mal byť deportovaný do koncentračného tábora Mauthausen no našťastie sa tak nestalo. Jeho manželka musela rozpredať značnú časť ich spoločného majetku aby mohla podplatiť nemeckých dôstojníkov. Nakoniec tak Gustav vyviazol živý no zaiste veľmi poznačený. Aj napriek strastiam života ostal Gustav Frištenský nezlomný bojovník.
Koniec vojny, koniec problémov?
Po skončení vojny by sa mohlo zdať že je všetkému zlu koniec. Gustav starol a aj napriek tomu že súťažil v mnohých exhibíciách peniaze sa rodine míňali. Aby toho nebolo málo v roku 1947 mu zomrela manželka. S touto stratou sa Gustav nedokázal zmieriť.
Komunisti mu zasadili ďalší tvrdý úder pod pás. V rámci kolektivizácie majetku mu jeho už raz vyplienený statok ktorý si horko-ťažko dal dokopy zhabali. Majetok mu zobrali no dlžoby mu ostali. Komunisti mu jeho slávu zazlievali, preto mu nepriznali ani len penziu. Až po rokoch sa konečne dočkal – 450 korún mesačne.
Aj napriek tomu že mal veľmi málo, nikdy nezabudol pomôcť tým najslabším a chudobným. Komunisti si v 50-tych rokoch spomenuli, že vlastní veľký rodinný dom v ktorom žije úplne sám. Aj ten mu chceli zhabať s odôvodnením že samému je tak veľký dom zbytočný. Gustav musel tento dom predať aby nebol znárodnený. Rozhodol sa tak učiniť a predal ho synovcovi.
Bol nútený rozpredať svoje trofeje a ocenenia. Musel to robiť aby mal z čoho žiť inak by hrozilo že reálny skončí na ulici. Komunistické Československo mu až v roku 1956 uznalo jeho športové úspechy a získal ocenenie zaslúžilý majster športu. Dlho sa však z tohto ocenenia neradoval nakoľko rok na to – 4. apríla 1957 vydýchol naposledy.
Zaujímavosti zo života Gustava Frištenského
Gustav sa počas svojho života stal ambasádorom českej značky ALPA. Tá ako iste vieme dodnes vyrába bylinné masti a elixíry na podporu zdravia. Mazať sa s ňou po ťažkých tréningoch zvykol aj samotný Gustav Frištenský. V tom čase bola na etikete Alpy zobrazená jeho svalnatá ruka. Dodnes Alpu využívajú športovci aby si urýchlili regeneráciu po namáhavých tréningoch.
Existuje niekoľko publikácií a kníh v ktorých sa Gustav Frišenský objavuje. Do pozornosti by som chcel dať staršiu knihu Josefa Švuba s názvom – Historie Síly. Mnohé knihy však len tak ľahko nezoženieme, nanajvýš tak v antikvariátoch. Čo však rozhodne stojí za prečítanie je kniha od pranetere Gustava Frištenského Zdenky Frištenskej a Pavla Ševčíka.
Kniha s názvom Silný jako Gustav Frištenský nám prináša krásny obraz života tohto šampióna. Veľké množstvo obrázkov, fotografií a vyčerpávajúce informácie z jeho osobného života ale tiež súťažnej kariéry. Takéto knihy sa zvyknú vypredať veľmi rýchlo preto ak vás život bojovníka Gustava zaujal s kúpou tejto knihy neváhajte.
Pamiatka na Gustava Frištenského
V roku 2018 sa natáčal dokumentárny film s názvom „Celoživotný zápas Gustava Frišenského“. Tento snímok režírovala dokumentaristka a režisérka Libuše Rudinská. Mohli sme ho vidieť v Českej Televízii ale taktiež si ho môžeme pozrieť na oficiálnej stránke Českej televízie.
Zaujímavé na osobnosti Gustava je že trénoval do neskorého veku. Na internete môžeme nájsť videá na ktorých trénuje ešte aj vo svojich 70-tych rokoch. Dokonca v tomto veku aj zápasil no čiastočne preto lebo bol nútený to robiť. Jeho finančná situácia nebola vôbec dobrá.
Aj napriek svojej nelichotivej finančnej situácií svoje trofeje často rozdával deťom z okolia. Jeho posolstvo ostáva živé vďaka jeho rodine. Praneter Gustava Frištenského Zdenka Frištenská je riaditeľkou Múzea Gustava Frištenského v Litovli. Jedná sa o stálu expozíciu plnú exponátov a dobového tréningového náčinia. Nájdete tu však aj mnohé Gustavove trofeje a taktiež fotografie z jeho života. Množstvo exponátov pochádza z Národného muzea z Prahy. Múzeum sa nachádza v budove Mestského múzea v Litovli, Smyčková 795, 748 01 Litovel.
Litovel sa môže pýšiť bronzovou sochou Gustava Frištenského. Socha vyobrazuje jeho ohromné proporcie a jej výroba stála 1,2 milióna českých korún. Na jej výrobu prispela Litovelská radnica, Olomoucký kraj ale tiež rada sponzorov medzi ktorými nesmie chýbať ani Pivovar Litovel.
V Litovli sa každoročne koná Memoriál Gustava Frištenského. Tu sa stretávajú najsilnejší muži z Čiech a Slovenska aby si zmerali sily. Okrem Grécko-Rímskeho zápasenia tu môžeme vidieť aj silácke súťaže Strongmanov. V areáli pivovaru kedysi zvykol trénovať aj samotný Gustav Frištenský. Nie nadarmo v Čechách zľudovela fráza „byť silný ako Frištenský“.
Okrem tohto podujatia sa v Litovli každoročne odohráva podujatie s názvom „Silácka Litovel“, na ktorého organizácii sa podieľa aj Spolok Gustava Frištenského. Tu si súťažiaci merajú svoje sily v rôznych silových disciplínach. Z veľkej časti je to podujatie pre verejnosť, amatérov ale aj žiakov.
Aký odkaz nám Gustav Frištenský zanechal?
Gustav Frištenský bol veľmi nadaný športovec. Mal skvelú genetiku no hlavne bol plný pokory. Svoj šport miloval a robil ho so všetkou láskou až do staroby. Napriek svojej sláve ostal skromný. Bol citlivý ale ako športovec bol na seba tvrdý.
Ako môžeme vidieť mal veľmi ťažký život no vzoprel sa mu. Nezlomili ho ani nacisti ktorí ho takmer pripravili o život. Nezlomili ho komunisti ktorí ho pripravili o celý majetok.
Na sklonku života ostal sám a zomrel v chudobe. Nikdy ste na ňom nevideli pocity krivdy aj keď ju cítil. Voči ostatným ľudom ostal vrúcny, mal zmysel pre spravodlivosť a česť.
Dalo by sa povedať že vlastnil cnosti pravého muža a tie sa dnes z mužov bohužiaľ vytrácajú. Bol to pravý džentlmen z ktorého by sme si dnes mali brať príklad. Nech ti je zem ľahká Gustav Frištenský a obrovská vďaka za všetko čo nás svojim životom môžeš naučiť. Gustav Frištenský, bol si naozaj nezlomný bojovník.
Chcel by som sa veľmi pekne poďakovať Mrg. Zdenke Frištenskej. Tá dodnes žije v dome v ktorom 40 rokov žil aj samotný Gustav. Udržuje ho a zrekonštruovala ho aj v roku 2004 po ničivom tornáde.
Je riaditeľkou múzea Gustava Frištenského a predsedkyňa spolku Gustava Frištenského. Bez nej by sme o Gustavovi nevedeli ani len zlomok toho čo vieme. Som vďačný že mi umožnila použiť fotografie z ich rodinného albumu a pevne verím že odkaz Gustava Frištenského sa podarí šíriť aj naďalej.
Ak vás športovec, zápazník, vpierač a dalo by sa povedať aj prvý Československý kulturista Gustav Frištenský zaujal, nezabudnite navštíviť web www.gustavfristensky.cz. Nájdete tu obrovské množstvo informácií ale tiež avizované podujatia ktoré sa konajú na počesť Gustava.
Zdroj: www.gustavfristensky.cz, www.litovel.eu
Obrázky: www.gustavfristensky.cz so súhlasom rodiny Frištenských
[…] Príbeh bojovníka, ktorého nezlomila ani vojna a ťažký osud […]
[…] Rovnako ako Gustava Frištenského aj sympatického Hermanna Goernera postihol podobný osud. Zašlá sláva, pošliapaná česť, na okraji spoločnosti, na hranici chudoby skonali a nikto viac o nich nepočul. Obaja žili v ťažkých časoch no nepoddali sa a bojovali až do samého konca. Dnes by sa nejeden zosypal no oni boli z iného cesta. Pravdepodobne ich zocelila vojna a neskazila ich doba prebytku. Museli žiť skromne, nemali moderné výdobytky dneška no nič z toho im nechýbalo. Napĺňalo ich, že mohli robiť to čo milovali. Odpočívaj v pokoji Hermann, ďakujeme za tvoj nesmierny prínos pre silové športy. […]