Užite si slobodu v tréningu

Ľudí, ktorí zanietene a poctivo trénujú už nejaký ten rok spája jedno veľké puto. Tým putom je akési bremeno neustálej potreby plánovať. Plánujeme perfektný tréning, predtréningové či potréningové jedlo, suplementáciu, sledujeme svoje silové výkony a podobne. Naplánujeme si tréningový plán a potom sa ho pevne držíme ako zásadoví ľudia čo je skvelé. Takáto dôslednosť v tréningu z nás robí lepších ľudí aj v realite. Následne vnášame tento dôsledný systém aj do svojej domácnosti či svojho zamestnania. Je to veľmi fajn žiť takto organizovane no niekedy to človeka priveľmi zväzuje a cíti sa byť neustále pod tlakom. Najmä vtedy keď mu jeho plány nevychádzajú tak ako si ich naplánoval.

Napríklad ak musíme z nevysvetliteľných príčin ostať dlhšie v práci. Takáto celkom možná situácia nám naruší celý systém, nestihneme si dať predréningové jedlo v hodinu, v ktorú sme ho plánovali. Následne nestihneme tréning o 19:00 ale musíme ho posunúť neskôr alebo až na najbližší deň. Pre mnohých známych poctivcov je toto hotová katastrofa kvôli ktorej dokážu byť celý bez seba.

Prečo sa prosím vás takto trestáme. Nebudme väzňami vo vlastnom tele a nezahrávajme sa s dvojsečnou zbraňou s názvom plánovanie. Keď som bol študent dokázal som žiť len pre tréning veď aké iné povinnosti som po škole aj mohol mať? Potom som sa zamestnal a mal som to šťastie, že mi práca vyhovovala a dokonale zapadala k môjmu tréningovému plánu. Následne však v pracovnom živote nastali zmeny a ja som nemohol prispôsobiť prácu k tréningu. hoci by som veľmi chcel.

Prišla práca s nie tak celkom vyhovujúcou pracovnou dobou, často som pracoval od rána do večera a veľa energie som spálil aj samotnou manuálnou prácou. Nejaké tie kilogramy som schudol a ani regenerácia nebola viac taká bezchybná. Musel som sa adaptovať no nakoľko ľudský organizmus je nesmierne adaptabilný, časom som sa tejto nepriazni prispôsobil a nabehol na nový systém. No aj napriek tomu som neustále bažil po ideálnych podmienkach, ktoré keď sa mi nedarilo dosiahnuť, bol som nervózny. Táto nervozita ma však oberala o energiu a bola kontraproduktívna. Musel som sa prispôsobiť a začať trénovať inštinktívne.

Aj keď bola táto zmena vynútená a nebol som s ňou úplne stotožnený, prospela mi. Začal som cítiť väčšiu pohodu, slobodu v rozhodovaní, nezávislosť a čo je najdôležitejšie, začal som si tréning ešte viac užívať. Takto trénujem dodnes a je to už viac než 5 rokov. Zrejme pri tomto tréningu zostanem až dovtedy, kým mi sily budu stačiť a hreje ma fakt, že sa budem vedieť prispôsobiť takmer každej nepriazni a aj napriek tomu trénovať.

Pred približne piatimi rokmi som sa začal zaoberať cvičením s vlastnou hmotnosťou bez využitia akéhokoľvek náčinia. Hoci mi na začiatku tento štýl cvičenia nepripadal ako dostačujúci, zistil som, že ani po roku som nestratil svoju výkonnosť a ani silové výkony veľmi zásadne nepadli. Cítil som sa však pevnejší, bol som vyrysovanejší a hlavne nezávislý na drahom členskom vo fitnescentre, desiatkách kilogramov v kotúčoch a iných nepodstatných veciach. Sloboda v mojej hlave mi dávala know how ako si odtrénovať poctivý tréning kedykoľvek a kdekoľvek. Taký pocit slobody by som doprial každému cvičencovi pretože toto dodáva cvičeniu celkom nový rozmer.

Preto ak sa najbližšie budete stresovať tým, že vám váš tréning nevyhovuje, nestíhate alebo nevládzete, využite svoje zmysli a trénujte slobodne. Vyhodnotte situáciu a spravte zmeny vo svoj vlastný prospech. Načúvajte svojmu telu a robte to, čo je pre vás prirodzené, nebudte sami sebe katmi. Život si musíme užívať a tréning takisto veď je to naše hobby, ktoré nám rozjasňuje život a robí ho krajším.