Adaptogény – bylinky skrývajúce zázračnú silu

Termín adaptogény prvý krát popísal ruský toxikológ Nikolaj Lazarev v roku 1947. Tvrdil že adaptogény dokážu stimulovať a prirodzene posilňovať náš organizmus. Okrem toho ho vedia povzbudiť do lepších výkonov a vyvolať nešpecifické obranné reakcie na stres. Na rozdiel od synteticky pripravovaných stimulantov adaptogény z rastlín vytvára príroda sama a dokážu hladinu hormónov v ľudskom tele optimalizovať.

S termínom adaptogénov najčastejšie pracuje alternatívna medicína a ľudoví liečitelia. Skúma blahodarné účinky rastlín na organizmus a že tých účinkov teda je, dokázal p. Lazarev už počas druhej svetovej vojny. V tom čase štáty potrebovali výkonnosť svojich vojakov vybičovať na maximum. Nakoľko vojaci boli nútení byť v pohotovosti dlhodobo, bolo potrebné oddialiť ich únavu, stres a celkovú vyčerpanosť.

Už vtedy sa zistilo, že rastliny majú neskutočné schopnosti namiešať bezchybné elixíry sily a vitality, ktoré nedokáže namixovať ani ten najlepší biochemik. Príroda si skrátka vytvorila na každý neduh svoj originálny liek. Prečo máme potrebu nahradzovať prírodné produkty tými umelými? Máme pocit, že sme chytrejší ako príroda sama?

Podobný článok na tému životabudičov si môžeš preštudovať TU!

Výsledky podložené renomovanou vedeckou štúdiou

Podľa uznávaného vedca, profesora a lekára Alexandra Panossiana a jeho rozsiahlej štúdie, ktorú vypracoval v roku 2011 sú adaptogény schopné normalizovať telesné funkcie, ktoré boli narušené vplyvom stresovej situácie. Vytvárajú takzvanú rezistenciu organizmu voči vonkajším vplyvom. Všetky tieto schopnosti adaptogénov boli dokázané početnými štúdiami a uznané Európskou liekovou organizáciou (EMA).

Na rozdiel od užívania liekov a iných syntetických preparátov, užívanie adaptogénov ako rastlinných produktov je pri dlhodobom užívaní prakticky neškodné. Samozrejme je potrebné poznať čo je pre nás ako jednotlivcov vhodné a čo naopak nie. Každý človek je jedinečný a bohužiaľ každý má svoje neduhy.

Tak ako Tradičná čínska medicína skúma konštitučné typy ľudí, tak ako Ájurvéda Dóšické typy osobnosti neexistujú univerzálne rady pre každého človeka. Preto jedine skúsený bylinkár či fytoterapeut alebo ľudový liečiteľ dokáže správne „naordinovať“ to čo je pre jednotlivca vhodné.

V minulosti boli ľudia zvyknutí naslúchať prírode a vedeli rozpoznať účinky tej či onej rastlinky. Prečo sa k tomu nevrátime? Vhodnejšia doba na návrat k našej prirodzenosti už nebude.

História skúmania adaptogénov a bylín

Kto užíva produkty zdravej výživy vie, že už tradičná sibírska resp. ruská medicína poznala viaceré liečivé rastliny, respektíve korene ako ženšen, povzbudzujúce ľudský organizmus. Túto ale aj iné rastliny zvykli využívať indiánski šamani a využívajú ich dodnes.

História skúmania účinkov adaptogénov na ľudský organizmus začína počas druhej svetovej vojny. Vtedy bolo nutné stimulovať odolnosť a čulosť vojakov ale najmä pilotov bojových stíhačiek.

V tom čase vznikli prvé vedecké štúdie na rastline s názvom Schizandra Čínska. Túto rastlinu skúmali už V.L. Komarov v roku 1895 a následne aj V. Arsenyev v rokoch 1903 až 1907 na ďalekom Sibíri. Zistili, že semená tejto rastliny využívali už pôvodní obyvatelia týchto oblastí na oddialenie hladu a smädu a zlepšenie vytrvalosti počas dlhého každodenného putovania za obživou.

Sibír ako liaheň adaptogénov

Do roku 1982 bolo v Rusku uskutočnených viac ako 1000 výskumov na rastline zvanej Sibírsky ženšen. Na základe týchto štúdií bol účinok rastlinných adaptogénov uznaný konvenčnou ruskou medicínou. V 60.tych rokoch sa adaptogény začali využívať aj v ruskom vesmírnom programe.

Tradičné Ájurvédske tonikum Ashwagandha bolo v tých rokoch taktiež v hojnej miere skúmané. Využívali a dodnes ho využívajú šamani pre oddialenie únavy a zlepšenie vitality.

Švédsky bylinný inštitút zistil, že adaptogénne látky môžu aktivovať ochranný mechanizmus buniek.

Na rozdiel od syntetických stimulantov ako efedrin alebo fentermin, stimulujúcich vo veľkej miere centrálnu nervovú sústavu, stimulanty prírodné teda adaptogény nie sú návykové a taktiež nezhoršujú pri dlhodobom užívaní nervové funkcie človeka.

V klinických štúdiách boli zdokumentované účinky adaptogénov na pacientov s aterosklerózou, cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami či rakovinou. U všetkých pacientov došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu s minimálnym resp. mizivým výskytom vedľajších účinkov.

Potrebujete viac dôkazov?

Najpresvedčivejšie dôkazy sa však našli počas užívania adaptogénov z hľadiska neuroprotektívnych účinkov (ochrana nervového systému). Dôkazy naznačujú, že adaptogény môžu byť prospešné pri neurodegeneratívnych poruchách.

V databáze Národnej knižnice medicíny USA (NLM) sa nachádza viac ako 30 publikácií o klinickej účinnosti rastlinných prípravkov ako Rhodiola Rosea (Rozchodnica ružová), Schisandra Chinensis (schizandra čínska) či Eleutherococcus senticocus (Ženšen sibírsky).

Vo všetkých týchto publikáciách sa vedci zhodujú v tom, že adaptogény obsiahnuté v týchto ale aj iných rastlinách majú prospešný proti-únavový účinok a účinok na zlepšenie kognitívnych funkcií pri únave a v stresových podmienkach.

Z výsledkov týchto rozsiahlych štúdií dokážeme vydedukovať, že téma adaptogénov a ich účinkov na ľudský organizmus je veľmi zaujímavá ale zároveň tiež rozsiahla. Mnohé adaptogény sme už možno v minulosti užívali a pritom sme ani len nespozorovali že stavy, ktoré sme zažívali boli taktiež účinkom tej či onej rastlinky.

Medzi ďalšie známe adaptogény patrí napr. Maca, Tribulus, Pestrec, Reishi, Ginkgo, Bacopa či zázvorový koreň. Aby sme si priblížili účinky tých najznámejších to by zrejme bolo na celú knihu. Preto sledujte blog IRON-BODY a v najbližších článkoch si tieto účinky predstavíme – a taktiež mnoho iných zaujímavosti z lekárskeho prostredia a vedeckých štúdií.

Ak ovládaš anglický jazyk, dávam do pozornosti veľmi zaujímavý článok doktora Panossiana o adaptogénoch.

A ak ešte IRON-BODY nesleduješ na Facebooku tak to naprav!