Stravovanie – základ je v minimalizme a jednoduchosti
Každý pokročilý cvičenec, ktorý sa vám bude snažiť pomôcť či poradiť vám zaiste povie, že strava je základ. Zo stravy treba vychádzať, pretože ak nie je dobrá strava, nebudú výsledky a takmer každé ďalšie snaženie je zbytočné. Veľmi veľa ľudí to takto vníma, myslím tým športovcov. To je samozrejme dobré a oceňujem, že to takto vnímajú. No nepochopím, prečo z tej stravy robia takú vedu a nesmierne si to komplikujú.
Ľudský organizmus je nesmierne prispôsobivý a na takmer každý vonkajší impulz dokáže reagovať a adaptovať sa. My ľudia sme všežravci a aj napriek rôznym stravovacím návykom a rôznym kultúram si musíme uvedomiť, že človek nie je ani mäsožravec, ani bylinožravec. Jeho žalúdok, trávenie a hormonálna sústava je uspôsobená k tomu, aby dokázal štiepiť živiny z tukov, sacharidov, bielkovín, z rastlinnej i živočíšnej stravy a takmer zo všetkých druhov potravy.
No evolúcia to nastavila tak, že v tele musí byť dodržaný určitý pomer jednotlivých nutrientov a nie všetko je vhodné konzumovať vo veľkom množstve. Napríklad dnes už všadeprítomný cukor je dovolím si tvrdiť zodpovedný za mnohé zápalové ochorenia či dokonca onkologické ochorenia. Naopak ľudia sa vplyvom verejnej mienky úmyselne vyhýbajú živočíšnym tukom, ktoré mali po celé tisícročia v jedálničku zdravého človeka nezameniteľné miesto. Vyhýbame sa tukom, kupujeme odtučnené výrobky, naopak cukry a umelé sladidlá nám neprekážajú. Pasterizované výrobky sú podľa nás vhodné a zdravé, no a tie poctivé a prirodzené tuky a mliečne baktérie zahadzujeme.
Aj napriek tomu, že naše polia už nie sú také bohaté na živiny, čo je nakoniec aj veľmi často využívaná výhovorka, radšej ako by sme príjimali dostatok kvalitných minerálov a vitamínov z prirodzených zdrojov lokálneho ovocia či zeleniny, dávame prednosť farmaceutickému priemyslu a drahým doplnkom výživy. Firmy spracujúce mlieko a vyrábajuce mliečne výrobky oddeľujú tzv. sušinu a ďalej z nej vyrábajú drahé doplnky výživy, aby na nás zarobili dvakrát.
Nebolo by preto vhodné celé to naše neustále trápenie sa nad správnosťou nášho stravovania ukončiť? Zjednodušme si trošku ten život a stravovanie taktiež. Naší predkovia nikdy neriešili otázku stravovania v takom rozsahu, ako ju riešime my. Snažíme sa byť silní a výkonní, no to boli aj naši predkovia, ktorí nemali prístup k doplnkom výživy a rôznym potravinárskym výstrelkom. A tie ich výkony, či už pracovné alebo aj športové, bojové či iné boli často oveľa väčšie ako výkony dnešných športovcov, užívajúcich rôzne stimulanty či anaboliká. V čom spočívalo to kúzlo? Žeby v jednoduchosti?
V jednoduchosti je krása
Tento výrok ste už iste mnohí počuli. Položme si jednoduchú otázku. Z akých zložiek sa kedysi skladala strava našich predkov? Ak to celkom presne neviete, stačí sa opýtať rodičov, starých rodičov, prípadne si pozrieť nejaký stredoveký film. Tí ľudia nemali prístup k pestrej strave akú máme k dispozícii dnes. Nemohli si zájsť do supermarketu a naplniť si nákupný košík pestrofarebnými potravinami. Boli odkázaní iba na lokálne potraviny, ktoré si sami dopestovali prípadne na živočíšne produkty zo zvierat, ktoré mali k dispozícii.
Tí bohatší mali samozrejme prístup k väčším porciám a taktiež k mäsu, no nehľadeli na jeho pôvod, obsah tukov a iné nutričné hodnoty. Živočíšne tuky im dodávali na sile a preto konzumovali bravčové ale taktiež divinu a zúžitkovali zviera od hlavy až po päty aj s jeho vnútornosťami či krvou. Až do morku kosti, chlapi konzumovali špikové kosti pretože vedeli, že to čo sa v nich nachádza je výborné pre silné kosti a celkovú telesnú silu. To, čo dnes vyhadzujeme psom, pretože sa nám to hnusí. Nie je to smiešne?
Sliepky miestnym znášali vajcia, ktoré potom konzumovali, pretože obsahovali veľké množstvo bielkovín no neoddeľovali žltka od bielkov. Konzumovali ich celé a čuduj sa svete, nik netrpel zvýšeným cholesterolom. Ľudia sa dožívali vyššieho veku a netrpeli srdcovými ochoreniami či vysokým krvným tlakom.
Naopak kvôli dnešným kvantitatívne nastaveným pravidlám vznikli mnohé civilizačné choroby, ktoré sa zapísali do našich genetických kódov. No každý sa môže vrátiť k prirodzenosti, ešte nie je neskoro.
Okrem mäsa a vajec naši predkovia konzumovali mlieko samotné a vyrábali z neho aj rôzne poctivé domáce výrobky ako syr či tvaroh. Z ďaleka nemali tušenie čo je to pasterizácia či iné úpravy mliečnych výrobkov či mlieka samotného. No a vďaka ich surovej konzumácii netrpeli na demineralizáciu kostí či zubov. Práve surové mlieko im dodalo potrebné množstvo mliečnych tukov a mliečnych baktérií, ktoré sa postarali o ich pevnú imunitu.
Vitamíny pochádzali z domácich sadov a vlastných dopestovaných jabĺk či hrušiek. Nemali pestré zloženie ovocia no stačilo im to sezónne, na ktoré je náš organizmus zvyknutý a je to pre neho prirodzená zložka potravy.
Okrem ovocia pestovali aj zeleninu no najmä tú koreňovú a taktiež kapustu, no tá sa konzumovala prevažne v zime. Dodala telu potrebný vitamín C a to sa taktiež odrazilo na dokonalej imunite.
Ľudia si občas zašli na ryby a z miestnych potokov či rybníkov lovili kvalitné pstruhy, ktorých mäso predstavovalo veľmi kvalitný zdroj bielkovín.
Na poliach pestovali obilie, ktoré sa mlelo v mlynoch a pekár následne mohol upiecť veľmi kvalitný kváskový chlieb. Ak by sa však na kysnuté cesto zabudlo, to by nakyslo do takých rozmerov, že by mu zaplnilo pokojne aj celý dom. Taký kvások sa dnes už len tak ľahko nevidí.
K strave sa mohli pridať nejaké tie lesné plody a samozrejme kvalitný med od včelára. Okrem toho tí bohatší mali šťastie na kvalitné červené víno či pivo. Ale to je čo sa týka zloženia stravy našich predkov asi všetko. Nebolo by jednoduché riadiť sa týmto stravovaním aj dnes? Zaistili by sme si prísun kvalitných a celistvých potravín, jednoduchosť no zároveň pestrosť nášho jedálnička a taktiež zastúpenie cukrov, tukov ale aj bielkovín. Čo viac telo k prežitiu potrebuje?